História

v Rožňave je z roku 1951. V tomto roku sa spojilo niekoľko záujemcov, ktorí začali študovať astronómiu z dostupných zdrojov. Patril medzi nich aj Juraj Gömöri. V roku 1956 sa začal stavať prvý ďalekohľad, 15-centimetrový  reflektor typu Newton. Táto skutočnosť podnietila  aj vznik prvého astronomického krúžku v Rožňave. Krúžok vznikol v roku 1961 a stretával sa v Baníckom múzeu pod vedením Juraja Hlaváča-Petriškina, avšak krúžok čoskoro sa rozpadol. Vzápätí však vznikol nový pod vedením Juraja Gömöriho, ktorý pôsobil pri mestskej osvetovej besede. Aktivita krúžku upútala pozornosť  príslušných orgánov, vďaka ktorým mohla vzniknúť  hvezdáreň. V roku 1966 bol Mestským Národným Výborom zakúpený pozemok s menšou budovou, ktorý bol 15. mája 1966 odovzdaný astronomickému krúžku. Postupne tu začali vyrastať špeciálne objekty, ako pozorovateľňa pre 15 cm Newton, drevená budova pre dielňu a Foucaultovo kyvadlo. Získali sa aj nové prístroje, pomôcky a zariadenia. V roku 1967 tu bola nainštalovaná celooblohová kamera. Zariadenie hvezdárne bolo postupne dopĺňané a v roku 1969 sa dokončila drevená stavba a zariadila sa dielňa. V nasledujúcom roku sa zaviedol vodovod a boli inštalované slnečné hodiny vyrobené J. Gömörim, ktoré  sa stali symbolom hvezdárne.V roku 1968 hvezdáreň svojim rozsahom a činnosťou prerástla hranice Rožňavy a to znamenalo že sa nezaobíde bez platených  zamestnancov.

 

1. januára 1969 vznikla samostatná inštitúcia – ľudová hvezdáreň Uránia, ktorej riaditeľom sa stal Juraj Gömöri. V tom istom roku sa hvezdárni podarilo zohnať starší ďalekohľad typu Newton s rozmermi 280/2250. V nasledujúcom roku bola dokončená pozorovateľňa s odsúvacou strechou, do ktorej bol nainštalovaný a je na pôvodnom mieste aj dnes a stále funkčný. V roku 1972 bol k nemu pridaný aj refraktor s priemerom 110 mm. V nasledujúcom roku dostal objektív Newtona novú zrkadlovú vrstvu a pozorovania sa naplno rozbehli. V roku 1974 bol v areáli nainštalovaný rádioteleskop na zachytávanie ultrakrátkeho rádiového žiarenia zo Slnka a bola postavená slnečná veža vysoká 12 metrov. Tak isto bola na Newtonov reflektor nainštalovaná fotokamera na pravidelné monitorovanie slnečných škvŕn. V nasledujúcom roku sa začali pokusné merania teploty a vlhkosti vzduchu a bola zhotovená slnečná pec na demonštráciu helioenergetiky. K nehnuteľnému majetku pribudlo sociálne zariadenie a sklad, ktoré boli prerobené z objektu drevárne. 

 

Rozšírenie astronomickej činnosti vyžadovalo postaviť väčšiu pozorovateľňu, a tak z Prahy sa zadovážila použitá kupola s priemerom 6 m v hodnote 350 000 vtedajších Kčs. Opravy a konzervácia kupoly boli dokončené o rok neskôr. Tiež bol inštalovaný model nebeskej sféry, ktorý mal slúžiť na demonštráciu významných nebeských súradníc, bodov a pohybu hviezd po oblohe. Personál sídlil až do roku 1980 v prenajatej budove v meste, odkiaľ sa po vybudovaní prístupovej cesty presťahoval do objektu hvezdárne.  Meteorologické pozorovania boli natoľko úspešné, že v roku 1982 bola podaná objednávka na profesionálne vybavenú meteostanicu a začalo sa s monitorovaním intenzity slnečného žiarenia pomocou heliografu. Budovu hvezdárne tvoril v tej dobe pôvodný rodinný dom, ktorý stál na zakúpenom pozemku. Bol upravený tak, že v jeho priestoroch vznikla zasadacia miestnosť, fotokomora a malá miestnosť na odkladanie prístrojov a optiky. Na prevádzku však boli potrebné väčšie priestory a tak bola zahájená rekonštrukcia a prístavba budovy. Tá bola dokončená v roku 1983. V nasledujúcom roku bola zbúraná slnečná veža, na ktorú sa nepodarilo zabezpečiť plánované prístrojové vybavenie z dôvodu nedostupnosti a jej konštrukcia už nespĺňala bezpečnostné, ale aj estetické požiadavky.

 

bol na hvezdáreň dodaný v roku 1989, bol ním refraktor od firmy Zeiss s priemerom 100 mm a ohniskovou dĺžkou 1000mm. 22. mája 1989 bola zahájená stavba rotundy pod kopulu, kam sa mal umiestniť Coudé refraktor  150/2250, ktorý mal byť dodaný do konca roka. Inštalovaný však bol až v rokoch 1993/1994. Celooblohová kamera bola v tej dobe už príliš nákladná a nepodávala požadované výsledky. Nakoniec bola v júni 1991 jej prevádzka zrušená. Po Jurajovi Gömörim sa stala  riaditeľkou Mgr. Viera Kováčová, počas jej pôsobenia,  v rokoch 1978-1996 sa najviac modernizovala tak pozorovacia technika, ako aj  celý areál.

 

do roku 1996 tak, ako aj ostatné kultúrne zariadenia, hvezdáreň patrila pod vtedajší  Okresný národný výbor, čiže pod štátnu správu.  1. júla 1996 vznikom Regionálneho kultúrneho strediska v Rožňave, Hvezdáreň Uránia stratila svoju právnu subjektivitu.  Bola včlenená do tejto novovzniknutej organizácie spolu s knižcicou, múzeom a osvetovým strediskom ako najmenšia tak rozpočtom,  ako aj počtom zamestnancov. Tak, ako ani pre ostatné kultúrne organizácie intendantúra nepriniesla nič pozitívneho,  pre hvezdáreň toto obdobie dokonca  znamenalo začiatok úpadku. Po reorganizácii štátnej správy 1. apríla 1999,  keď zo zákona kultúrne organizácie opäť získali svoju právnu subjektivitu a prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti vtedajšieho Krajského úradu v Košiciach,  hvezdáreň v Rožňave už nezískala späť svoju právnu subjektivitu,  ale bola začlenená do organizačnej štruktúry Hvezdárne v Medzeve. Počet zamestnancov sa radikálne znížil odchodom na starobný či predčasný dôchodok, alebo dobrovoľným rozviazaním pracovného pomeru. Tento organizačný a personálny stav trval vyše desať rokov a zrejme mnohým vyhovoval  aj napriek zmenám v systéme riadenia, keďže vznikom samosprávnych krajov  dňom 1. apríla 2002 všetky vyššie spomenuté kultúrne organizácie prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Akákoľvek polemika o tom, prečo dlhé roky hvezdáreň patrila pod Medzev a či to bolo dobré alebo zlé,  je zbytočná. Predsa dobré fungovanie organizácie nepredurčuje vzdialenosť sídla. O tom,  že pre rožňavskú hvezdáreň bolo obdobie od roku 1996 po 2010 takmer likvidačné, hovoria fakty: do objektu vrátane budovy, kupoly, ale ani do pozorovacej techniky sa neinvestovalo.

 

na základe uznesenia Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja č. 524/2008 zo dňa 27.10.2008 do správy majetku v nevyhovujúcom technickom stave a nedostatočnom personálnom obsadení.  Pozorovacia technika bola neúplná alebo nefunkčná,  niekdajšia pýcha hvezdárne refraktor Zeiss žiaľ už ani v inventárnom zozname sa nenachádzal. Čo však bolo  najsmutnejšie,  vyrastala nová generácia mladých rožňavčanov, ktorí ani nevedeli,  že v ich meste je hvezdáreň. Jedným z cieľov  Gemerského osvetového strediska bolo vzkriesiť zašlú slávu niekdajšej Hvezdárne Uránie - opäť doširoka otvoriť brány pre verejnosť, najmä však pre mladých. Pokračovať v popularizácii astronómie formami prednášok, pozorovaní, súťaží, klubovej činnosti, vytvárať vhodné podmienky pre amatérskych astronómov a modernizovať pozorovaciu techniku.